Katarína mi napísala v pondelok ráno o 8:15. Správa bola krátka: "Zavolala mi mama o 3 v noci že má strach. Nevie prečo. Len má strach. Neviem ako ďalej."
Pani Marta má 68 rokov, žije sama v trojizbovom byte v Petržalke. Zdravotne je v poriadku, aktívna, chodí na kávu so susedkami. Ale Katarína — jej dcéra, ktorá pracuje a býva na druhom konci Bratislavy — sa každý deň pýtala sama seba: Je mama v poriadku? Vypla šporák? Otvorila okno?
Prvá podmienka, ktorú Katarína stanovila jasne: žiadna kamera v byte. Mama má právo na súkromie. Dohodli sme sa na riešení ktoré sleduje čo sa deje, nie čo mama robí.
Za jeden deň sme nainštalovali:
Pani Marta vie o každom senzore a súhlasila s každým. Notifikácie chodia Kataríne — nie susedke, nie lekárovi, nie nikomu inému. Systém je pod kontrolou rodiny.
V stredu ráno, tretí deň po inštalácii, prišla Kataríne notifikácia o 9:12: "Pohyb v byte zaznamenaný — všetko v poriadku." O dve minúty neskôr správa od mamy: "Ideme s Helenou na trh, vrátim sa na obed."
Katarína mi neskôr napísala: "Prvýkrát za rok som išla do práce a nerozmýšľala nad mamou každých pätnásť minút."
Zaujímavé bolo sledovať, ako to ovplyvnilo aj samotnú pani Martu. Nie negatívne — pozitívne. Vedela, že ak by sa niečo stalo, Katarína by vedela hneď. To jej dalo väčšiu slobodu, nie menšiu. Prestala sa báť zostať doma sama keď prší. Prestala vynechávať víkendové výlety lebo "čo keby niečo".
„Nesleduje ma. Vie, že som v pohode. To je celé."
— Pani Marta, 68 rokov
Pre pani Martu sme zvolili Domáci Strážca — balíček navrhnutý presne pre tieto situácie. Inštalácia trvala jeden deň, cena bola fixná vopred, a prvých 30 dní som bol k dispozícii na akékoľvek otázky.
Bezplatná konzultácia — povieme vám čo má zmysel a čo nie. Bez záväzkov, bez tlaku.